Pútnické cesty

Do Santiaga de Compostela vedú rôzne pútnické cesty. Majú odlišný genius loci. Rozhodnutie, ktorú cestu si vybrať, nemusí byť ľahké. A tak ponúkam ich stručný prehľad.

Na území Španielska a Portugalska existuje niekoľko pútnických trás spojených so Santiagom de Compostela. Odlišujú sa dĺžkou, náročnosťou, klimatickými podmienkami, historickými a kultúrnymi pamiatkami a, samozrejme, aj mierou obľúbenosti u pútnikov. Okrem jednej vedú všetky k hrobu apoštola Jakuba Staršieho. Len Camino Fisterra/Finisterre pri ňom začína a pokračuje na „koniec sveta“, ako to naznačuje jeho názov. Ak má pútnik dosť síl, môže pokračovať až do mestečka Muxía. 

Camino francés (French Way)

Začiatok           Saint-Jean-Pied-de-Port

Trasa                 Pamplona, Logroño, Burgos, Sahagún, León, Ponferrada, Sarria

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                  795 km

Najznámejšia je tzv. francúzska cesta. Predstavujú ju v mnohých dokumentoch, filmoch a knihách. Začína v Saint-Jean-Pied-de-Port a s dĺžkou 795 km je druhá najdlhšia na Pyrenejskom polostrove. Mnohí pútnici ju začínajú až v meste Sarria v Galícii, 111 km pred Santiagom. Asi najsilnejším dôvodom je skutočnosť, že na získanie Compostely – teda potvrdenia o absolvovaní púte – je potrebné prejsť najmenej 100 km peši, aj preto je tento záverečný úsek predovšetkým počas víkendov preplnený pútnikmi. Je to podmanivá cesta, významný podiel na tom majú mestá, ktorými prechádza – Pamplona, Logroño, Burgos, Sahagún, León, Astorga, Ponferrada, Sarria, ale aj ohromujúce krajinné scenérie Pyrenejí, vinice v kraji La Rioja, drsné hory Montes de Léon a O Cebreiro či pokojné kopce galícijského vidieka.[1]

Táto pútnická cesta je z klimatologického hľadiska veľmi rozmanitá, čo vysvetľuje prítomnosť rôznych zvieracích druhov a vegetácie. Od Roncesvalles po Pamplonu vládne stredoeurópska klíma s výnimkou okolia lesa Irati, kde prevláda vysokohorská klíma, približujúca sa Pyrenejám. Embalse de Eugui je pod vplyvom atlantickej klímy. Mnohotvárnosťou klimatických pásem sa vyznačuje aj cesta z Pamplony do Logroňa. Stredoeurópska klíma je v Pamplone, hlavnom meste regiónu Navarra. Potom nasleduje krátka oblasť vplyvu Atlantiku. Logroňo má stredomorskú klímu – umiernene teplú s dlhými zimami. S príchodom do Burgosu sa klíma mení – teploty stúpajú a pribúda zrážok, čo pretrváva až do Leónu. Z tohto mesta až k cieľu, ktorým je Santiago de Compostela, sa vyskytuje 7 rozličných klimatických oblastí. Preto je Galícia regiónom s najväčšou variabilitou vegetácie – od stredomorskej klímy cez subvlhkú až po atlantickú.[2]

Camino aragonés

Začiatok           Somport

Trasa                 Jaca, Sangüesa, Obamos

Koniec               Puente la Reina

Dĺžka                 166 km

Aragónska pútnická cesta začína v pyrenejskom priesmyku Somport v nadmorskej výške 1640 m. Známe lyžiarske stredisko Candachú pôsobí bizarne, pretože v lete je celkom pusté. Len hotely a vleky ako nemí svedkovia odkazujú na rušný a vyhľadávaný zimný život. Pútnici opúšťajú hory spolu s riekou Aragón pri meste Jaca a otáčajú sa na západ do širokého údolia Canal de Berdún. Niekedy sa táto trasa napájala na francúzsku cestu v Obanose, dnes je to v Puente la Reina. Na aragónskej ceste sú len dve mestá – už spomínaná Jaca (11.400 obyvateľov) a Sangüesa (4.550 obyvateľov). Medzi nimi ležia maličké idylické dedinky a opustené sídla ako Ruesta. Neoceniteľným prínosom tejto trasy je pokoj, ktorý môže pútnik zažívať aj v poloprázdnych ubytovniach (po šp. albergue).

Camino del norte (Northern Way)

Začiatok           San Sebastián

Trasa                 Bilbao, Santander, Gijón, Ribadeo, Vilalba

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                  808 km

Tzv. severná cesta kopíruje severné pobrežie Španielska. Vedie z prímorského mesta San Sebastián cez Bilbao, Santander, Gijón, Ribadeo a Vilalba do Santiaga de Compostela. Keďže baskický San Sebastián patrí medzi 10 miest s najväčším počtom hviezdičiek Michelin v Európe, právom môžeme hovoriť o kulinárskom raji. Na severnej ceste môžu pútnici objavovať pôvabné rybárske dediny a popritom sa tešiť z pohľadu na prírodné krásy severného pobrežia Španielska.[3]

Camino primitivo (Original Way)

Začiatok           Oviedo

Trasa                 Salas, Lugo, Melide

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                  291 km

Hovorí sa jej aj pôvodná cesta, pretože bola prvou trasou do Santiaga de Compostela, a to ešte v 9. storočí, keď väčšina Španielska bola pod maurskou kontrolou. Začína v Oviede a prešiel ňou aj astúrsky kráľ Alfonz II. Cudný († 843). Oviedo rozšíril, skrášlil a urobil z neho hlavné mesto vtedajšej ríše.[4] Cestu využívali aj pútnici zo vzdialenejších častí severného Španielska a Európy. Jej prvá časť je jedným z najnáročnejších úsekov spomedzi všetkých jakubských trás, odmenou sú však scenérie vyrážajúce dych. Trasa prechádza cez Kantábrijské pohorie s kurióznymi horskými dedinami v Astúrii a Galícii. Druhá časť Camino primitivo začína v Lugo. Toto starobylé mesto je ukryté za impozantnými rímskymi hradbami, jedinými, ktoré sa v Španielsku zachovali v celistvosti. Krajina za Lugom vedie cez lesy a farmárske polia až do mestečka Melide, kde by mali pútnici určite ochutnať tradičnú galícijskú pochúťku – chobotnicu.[5]

Camino inglés (English Way)

Začiatok           Ferrol

Trasa                 Fene, Pontedeume, Betanzos, Sigüeiro

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                 118 km

Anglická cesta do Santiaga má dve tradičné východiská – prístav mesta La Coruña a Ferrol. Iba v prípade, že pútnik začne Camino vo Ferrole, bude odmenený pútnickým certifikátom Compostela, pretože prešiel viac ako 100km na svojej ceste do Santiaga. Väčšinou ju používajú pútnici prichádzajúci zo severnej Európy, Británie a Írska, podľa toho dostala aj meno. Táto trasa bola v minulosti dôležitou obchodnou cestou. Na anglickej ceste čakajú na pútnika počas prvých dvoch dní príjemné výhľady na pobrežie či mestá Pontedeume a Betanzos. Druhá časť tejto trasy prechádza vnútrozemím Galície. Putovanie na jar prináša bonus vo forme veľkonočného festivalu vo Ferrole – Semana Santa de Ferrol. Ak teda pútnik absolvuje cestu práve v tomto čase, určite by nemal vynechať pôsobivú procesiu vo Veľkom týždni.[6]

Ruta de la plata (Vía de la plata, Camino mozárabe)

Začiatok           Sevilla

Trasa                 Monesterio, Zafra, Mérida, Cáceres, Cañaveral, Hervás, Salamanca, Zamora, Puebla                                  de Sanabria, Ourense

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                  1006 km

Camino mozárabe alebo mozarabská cesta je najdlhšou pútnickou cestou na území Španielska, čo vedie do Santiaga. Pretína celé Španielsko od juhu na sever, z Andalúzie do Galície. Nad severnou hranicou Portugalska sa stáča na západ. Túto trasu používali severoafrickí kresťania na ceste do Compostely. Cesta sa začína v Seville, kde môže pútnik dýchať jedinečnú atmosféru kultúrneho a umeleckého synkretizmu mesta či nechať sa očariť vášňou a temperamentom tanečníkov flamenca. Za Sevillou vstúpi na polia pomarančovníkov a olivovníkov, pomedzi ktoré vyčnievajú nádherné kostoly a paláce. Na tomto úseku možno sledovať výraznú stopu rímskej infraštruktúry (akvadukty) a umenia (divadlá), za osobitú pozornosť stoja impozantné archeologické pamiatky v Meride a Caparre. Nemenej príťažlivými miestami sú mestá chránené UNESCOm – Salamanka so svojou stredovekou univerzitou a Zamora ako nezameniteľný príklad románskeho slohu. Pastvu pre oči nasýtené dávnymi španielskymi dejinami predstavujú na záver cesty zelené galícijské hory.[7]

Camino catalán 

Začiatok           Port de la Selva

Trasa                 Girona, Lleida, Zaragosa

Koniec               Logroño

Dĺžka                  710 km

Katalánska cesta, po katalánsky Camí de Sant Jaume, privádza pútnikov z pobrežia Stredozemného mora do kraja La Rioja, kde sa môžu napojiť na Camino francés a pokračovať po nej až do Santiaga de Compostela. Táto trasa je tiež známa ako ignaciánska cesta. Camino Catalán začína v prímorskom meste Port de la Selva na Costa Brava, smeruje na západ cez katalánsky vidiek smerom na Aragón a končí v hlavnom meste preslávenej vinárskej oblasti La Rioja v Logroño. Pozdĺž tejto pútnickej cesty môžu pútnici navštíviť Dalího rodisko v meste Figueres, impozantný kláštor Sant Pere de Rodes s výhľadom na Stredozemné more, spoznať Gironu, mesto s viac než dvetisícročnou históriou, katalánsky „Svätý vrch“ Montserrat, Zaragozu s jej výnimočnou architektúrou alebo vinice La Rioja. Camí de Sant Jaume bolo v roku 1987 UNESCOm vyhlásené za Prvý európsky kultúrny itinerár a v roku 1993 za Dedičstvo ľudstva.[8]

Camino fisterra (Finisterre Way)

Začiatok           Camino de Santiago

Trasa                 Negreira, Olveiroa

Koniec               Fisterra/Finisterre, alebo Muxía

Dĺžka                  93 km, prípadne 121 km

Táto cesta na „koniec sveta“ sa odlišuje od všetkých ostatných. Ako jediná začína v Santiagu de Compostela a vedie na pobrežie Atlantiku. Už Feničania a Rimania sem putovali v presvedčení, že tu zomiera slnko a svet živých a mŕtvych sa zbližuje. Ich modlitby a obety mali potešiť bohov a zároveň boli súčasťou obradov slnka a plodnosti. V súčasnosti stále viac pútnikov pokračuje po príchode do Santiaga na koniec cesty či sveta, čo je preklad latinského Finis Terrae. Camino Fisterra môže pokračovať po členitom pobreží do svätyne A Virxe da Barca v Muxíi, ktorá je tradičným pútnickým miestom.[9]

Camino portugués (Portuguese Way)

Začiatok           Lisabon

Trasa                 Santarém, Coimbra, Porto, Barcelos, Pontevedra

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                  617 km

Portugalská cesta je skvelou voľbou pre pútnikov, ktorí uprednostňujú vidieckeho ducha púte pred príliš civilizovaným prostredím. Je to druhá najpopulárnejšia trasa po slávnej, ale rušnej francúzskej ceste. Začína v Lisabone, domove mnohých pamiatok UNESCO a pokračuje krajinou cez mnohé obce a mestá, ako Santarém – jedna z posledných maurských bášt v Portugalsku, Coimbra – preslávená univerzitou z 13. storočia, nádherne farebné Porto, ku ktorému sa viaže portské víno. Kolorit oblasti náležite dotvárajú terasovité polia, vinice a temer ospalé dediny. Najobľúbenejších je posledných100 km, ktoré začínajú v starom meste Tui, v Galícii. Potulky ulicami starobylého centra a návšteva katedrály evokujú silný dotyk s dávnymi dobami.[10]

Ruta del mar (Portuguese Coastal Way, Caminho da Senda Litoral)

Začiatok           Porto

Trasa                 Viana de Castelo, Biona, Vigo, Pontevedra

Koniec               Santiago de Compostela

Dĺžka                  265 km

Tzv. pobrežná cesta je alternatívnou trasou Camino Portugués. Kopíruje pobrežie Atlantického oceánu až do O Vao, kde schádza do vnútrozemia. Začína v Porte a pútnika sprevádza po prímorských mestách a dedinách na severe Portugalska. Objavovanie divokej krásy Atlantiku, oddych na piesočných plážach severného Portugalska a južnej Galície, chutné plody mora a znamenité víno i pokojné večery v rybárskych dedinách, to všetko je pridanou hodnotou putovania na Camino a slúži na regeneráciu. Táto cesta má dve verzie – Caminho da Senda Litoral, ktoré kopíruje pobrežie, a (lepšie značené) Caminho da Costa, sa nachádza viac vo vnútrozemí. Občas sa tieto trasy prekrývajú.[11]

(Opis pútnických ciest bol publikovaný v knihe Cesta do Compostely. Legendy, história, skúsenosti, Magda Kučerková, Ján Knapík, 2018).