
každú sobotu o 15.00 nový diel
Svätý Peter a svätý Pavol, dve rozdielne osobnosti, dve odlišné cesty ku Kristovi. To, čo ich spája, je kontroverzia. Svätých Petra a Pavla C, 29. jún 2025, Skutky apoštolov 12, 1 – 12
Ježiša zaujímalo, za koho ho pokladajú jeho súčasníci. A my by sme sa mali pýtať, čo si o nás myslia naši najbližší.
Cesta k spáse nie sú preteky, v ktorých je miesto len pre víťaza a pre ostatných je pripravené zabudnutie.
Tajuplnosť a neuchopiteľnosť Ducha Svätého bohato vyvažujú jeho prejavy v životoch jednotlivcov i v spoločenstve Cirkvi.
Nejednota odporuje Božiemu zámeru. Koľko dobrých diel sa neuskutočnilo len preto, že sme boli nejednotní.
Napriek tomu, že pri každej svätej omši počujeme po Otčenáši slová: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, len málokto z nás si užíva plnosť pokoja.
Každý z nás môže ohlasovať evanjelium tam, kde sa práve nachádza, svojou prácou, oddychom, cestovaním, každou bunkou svojej osobnosti. Vo formáte 24/7 a to doslova.
Ježiš povedal Židom: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva." Čo by asi povedal nám?
Veľkňaz sa opýtal apoštolov: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením...“ Do konca vekov bude ohlasovanie Kristovho evanjelia sprevádzané odporom.
Medzi našimi hriechmi a Božím milosrdenstvom je priama úmernosť.
Po ťažobe veľkého piatku prichádza svetlo Veľkonočnej nedele. Nič väčšie už v dejinách nebude. Základný problém je vyriešený, ostáva len uveriť.
Vo chvíli vrcholiaceho utrpenia zvolal Ježiš: Bože môj, Bože môj prečo si ma opustil.
Božie slovo hovorí o mnohých veciach, ktoré s vierou nemajú nič spoločné. To dnešné sa venuje odpadkom.
Keby sme mali na svedomí akokoľvek ťažké hriechy, vo chvíli, keď sa rozhodneme vrátiť sa k Bohu Otcovi, prijme nás späť za svojich synov a dcéry a všetkých pozve k slávnostnému stolu.
Spôsob, akým reagujeme pri nešťastí iných, je odrazom nášho myslenia a úrovne duchovného života.
Sme si istí, že vieme, kto je kto a ako sa veci majú. Aj život by sme za to dali. A potom sa pravda ukáže v celej svojej sile.
Poďakovanie môže to byť aj určitou formou poníženia, ale je veľmi prospešnou.
Z plnosti srdca hovoria ústa.
Občas sa stane, že nám okolnosti ponúknu nášho úhlavného nepriateľa ako na podnose. Pokušenie pomstiť sa je silné a predstava víťazstva lákavá.
Nech je naplnenie od ľudí akokoľvek silné, vždy je to len matný predobraz Božieho naplnenia.
Vždy, keď to necháme na Ježiša, „úlovok“ nás prekvapí.
Bohu patrí to najlepšie z nás. Všetko, čo máme, je jeho darom. A to je hlavný dôvod, prečo môžeme byť darom aj pre druhých.
Božie slovo je silné. Prináša radosť a odstraňuje zlo. Každý, kto sa ním živí má túto skúsenosť. Povedz mi, koho počúvaš, čítaš, pozeráš a ja ti poviem...
Svadba v Káne bola naoko obyčajná, až tak veľmi, že im došlo víno. Ešteže tam bola aj Ježišova matka Mária. Ale ktovie, keby mali dosť vína, možno by im chýbalo niečo dôležitejšie.
Krst v Duchu svätom je na jednej strane záväzok, ale v skutočnosti veľké privilégium.
Kristus hovorí do nášho života – posiela znamenia, ale aj ľudí, ktorí robia jeho slovo počuteľným a náuku zrozumiteľnou.
Tým, ktorí si ctia otca a matku, Boh dáva veľké prisľúbenia.
Pripravili ste si pre svojich blízkych na Vianoce niečo z prebytku, alebo z lásky?
Pavol píše Filipanom o radosti. Ako sa k nej dostať v tomto smutnom čase?
Kristus žiada: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich..."
Božie slovo má pre nás na začiatku adventu niekoľko prisľúbení. Vyzerajú, ako by boli napísané len predvčerom.
Žijeme za dní blahobytu a chaosu. A do toho príde Syn človeka. Takže sa postavia proti sebe hluk verzus ticho, chaos oproti poriadku, pomsta proti odpusteniu.
Neláka vás, aspoň občas, položiť Pánovi otázku, ako hodnotí váš doterajší život?
Máte málo a chcete mať viac? Dajte núdznym z toho mála a zbohatnete.
Ak si myslíte, že robiť dobre svojim nepriateľom môže len nejaký pomätenec, nahlas to nehovorte. Priznali by ste sa tým k tomu, že ste to nikdy neskúsili.
To, čo si najviac ceníme na kňazoch a rehoľných sestrách prezrádza veľa o podstate našej viery.
Prečo je okolo nás toľko protekčného správania a klientelizmu? Asi preto, že už apoštoli Jakub a Ján žiadali Krista o teplé miestečka.
O čo najčastejšie prosíme v modlitbe? A nakoľko sme úspešní? A ako často prosíme o múdrosť?
Nie je strach, ako strach. Božie slovo dokonca hovorí, že sú blažení tí, ktorí sa boja...
Žiarlivosť má rôzne podoby.
„Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch?"
Musíme trpieť, alebo nie? Áno, aj nie! Znie to divne, ale je to tak.
Malomyseľným adresuje prorok Izaiáš toto povzbudenie: „Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha.“
Namiesto Boha a jeho prikázaní sme nad všetko postavili svoj vlastný úsudok.